Formát dát

 

Keďže tlačiarne pôvodne tlačili len alfanumerické znaky, ako "komunikačný protokol" stačila bežná abeceda. Už v časoch ďalekopisu však bolo potrebné pridať riadiace znaky, napríklad pre označenie konca riadku. Takáto abeceda s doplnenými riadiacimi znakmi bola normalizovaná ako ASCII.

Neskôr so vznikom bodových tlačiarní bolo potrebné ďalšie rozšírenie komunikačného protokolu. Aby bol protokol spätne kompatibilný so starými programami, bol využitý jeden z riadiacich znakov – ESC (z angl. escape – únik), a vytvorili sa nové riadiace sekvencie znakov zahájené vždy znakom ESC (tzv. escaspe-sekvencie). Takto boli definované aj znaky pomocou ktorých sa tlačili grafické stránky, aj keď to znamenalo pomerne neefektívny spôsob prenosu údajov z počítača do tlačiarne.

Escape-sekvencie vznikali spočiatku živelne a každý výrobca si definoval svoju vlastnú riadiacu sadu. Postupom času sa však presadila sada jedného z dominantných výrobcov (EPSON).

U novších tlačiarní s vysokým rozlíšením vznikla potreba prenášať informácie efektívnejšie. Preto vznikli rôzne protokoly pre takýto prenos dát. Najjednoduchší protokol je taký, ktorým sa prenáša tzv. rastrová (bodová) informácia, priamo alebokomprimovane. Ďalším prvkom je využitie faktu, že mnohé grafické objekty (vrátane fontov) je možné popísať tzv. vektorovo, t. j. pomocou geometrických objektov ako priamky, krivky a vyplnené plochy nimi vymedzené. Takto je možné preniesť aj rozmerné obrazy malým množstvom údajov, ale je potrebný pomerne zložitý výpočtový proces na strane tlačiarne aby sa z takýchto údajov vytvoril samotný obraz. Tretím faktorom je použitie programovacích prvkov priamo v protokole, preto sa moderné protokoly pre tlačiarne nazývajú jazykmi.

Predstaviteľmi takýchto jazykov sú

  • GDI, ktorý je vlastne natívnym formátom pre zobrazenie grafickej informácie (nielen na tlačiarni ale napr. aj na displeji) v operačnom systéme Windows
  • PCL, vytvorený priekopníkom laserovej tlače, firmou Hewlett-Packard
  • PostScript, vytvorený firmou Adobe pre účely desktop publishing, implementované v tlačiarňach vyšších tried často vo forme dodatočne inštalovaného (softwarového) modulu